reklama

Tvrdohlavosť moja, neopúšťaj ma...

Za čo všetko (ne)vďačím tvrdohlavosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Som vodnár. Vlastne vodnárka, v našej rodine sme takto postihnutí dvaja...

Jednou z charakteristických vlastností, ktorá sa spája s týmto znamením je tvrdohlavosť. Ja som jej dostala do vienka viac než dosť.

A som na ňu náležite hrdá... Hoci niekedy môže liezť pekne na nervy, to uznávam.

Počiatky možno badať už v rannom detstve, keď som urputne bránila „moje“ veci pred votrelcom – mladším bratom, ktorý znenazdajky obsadil moje „kráľovstvo“ po skoro dvoch rokoch panovania. Vďaka výdobytkom vtedajšej techniky si aj dnes môžem vypočuť našu láskyplnú konverzáciu zvečnenú na „audio kazete“ - ja, dvojročná urazená dáma, hovoriaca na všetko: „to je mojeeeeee!!!“ a „nechaaaaaaj tooooo!!“ a môj pol ročný braček reagujúci dlhým a kvílivým „aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa“ , až do chvíle, keď sa na scéne neobjavia rodičia...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako päť ročná som si tvrdohlavo vydobila bábkarský krúžok, lebo „tam určite stretnem Kuka (aj Raťafák Plachta bol môj favorit...)“. Ten istý krúžok, ktorý som po pár týždňoch opustila („oklamali ma, Kuko vôbec neprišiel...“) a vymenila za plávanie.

Tam by som aj zotrvala, len večne mokrá hlava a stále zapálené mandle neboli práve ideálnou kombináciou.

Za to, že som sa odrazu ocitla na hodinách klavíra som skutočne nemohla. Len som pred jednou tetou zaspievala „Po nábreží, koník beží“, a ona mojim nadšeným rodičom oznámila, že „niečo z nej bude, len ju prihláste, je takááááááá šikovná“.

Tvrdohlavo som vzdorovala aj tu. So slzami v očiach a nenávistným pohľadom som drilovala etudy, robila si krížiky do zošitka („desať krát jednu a dosť!“) a popritom poškuľovala po slniečku, ktoré sa odrážalo od tmavej steny môjho klavíra... do toho stále pokriky mojich kamarátov z ihriska pred domom, ktorým som svojim „koncertovaním“ spríjemňovala futbal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď ma v (dobrej snahe) moji rodičia ako desať ročnú prihlásili na prijímačky na tanečné konzervatórium, začala som prvý krát vážne pochybovať o ich predstavách o mne. Tak som sa jedného dňa ocitla medzi kopou vytrénovaných, ohybných a nadšených detí, ktorých jediným cieľom bolo účinkovať minimálne na doskách SND. Tvrdohlavo som sa držala aj tam („šak keď som už raz tu...“), dáko som sa dostala do druhého kola, kedy ma môjho vznikajúceho nadšenia veľmi rýchlo zbavila jedna nádejná malá baletka s ktorou som „trénovala“.

„Skús mi potlačiť tú nohu vyššie... nie taaaak, ešte vyššie...tak aby som ju mala rovnobežne so stenou...a teraz to skús ty...“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tvrdohlavosť, netvrdohlavosť, nech už som doma... dodnes nechápem, čo viedlo mojich rodičov k tomu, že to je to pravé pre ich dcéru, ktorej pohyb predstavovalo len neustále behanie okolo domu a lozenie po všetkých stromoch v okolí, na rozdiel od ostatných „kandidátov“, ktorí baletili skôr ako chodili...

Neskôr, v období začínajúcej (a nikdy nekončiacej) puberty sa odrazu moja tvrdohlavosť dostala do konfliktu so silným súperom – tvrdohlavosťou rodičov.

Keď začali moje kamarátky chodiť do hip-hopovej tanečnej skupiny a stretávať sa na „lavičke“ pred domom až do 21:00 (!!!), moji rodičia mi to razantne zamietli, takže som chodila von poobede a moje kamarátky večer... aj som sa s nimi sem-tam stretla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak som pretrpela tvrdohlavosť rodičov a potom prišlo MOJE TVRDOHLAVĚ  OBDOBIE.

Už som bola staršia, tak som mohla chodiť von aj neskôr, ale tu opäť zvíťazila moja dávna priateľka- tvrdohlavosť... Keďže som nemohla chodiť von predtým ako som chcela, teraz just nepôjdem... a tak som odolávala a sedela doma, zahĺbená v knihách a hudbe, čo už najmä moja mama nevydržala a NÚTILA ma chodiť von. Aká zmena!

Nevedela pochopiť, ako to že sa mi nechce ísť, veď ona stále niekde lietala, chodila na milión krúžkov, mala milión kamarátov.

Samozrejme, že aj ja som chodila von a na diskotéky, len ma to potom, ako som sa na istý čas

„odmlčala“ až tak nebavilo...

Takže som ani náhodou nemala šancu ocitnúť sa v „zlej partii“, „dostať sa na zlé chodníčky“, proste spôsobovať rodičom bežné pubertálne problémy. Zato môj brat im to všetko dostatočne vynahradil ;-) (všetci prežili bez ujmy na zdraví).

Mojej tvrdohlavosti vďačim aj za to, že som nikdy nezačala fajčiť. „Veď každý fajčí, tak prečo by som s tým mala začínať aj ja? Oveľa zaujímavejšie bude odolávať...“

Tak som úspešne prekonala obdobie, v ktorom by mi to mohlo začať chutiť (asi to chutí, neviem, alebo je to len závislosť?) a neskôr ma to nezaujímalo...

Tvrdohlavosť ma zaviedla k štúdiu antropológie aj keď „to ťa nikdy neuživí, čo budeš robiť keď skončiš, nechceš ísť na medicínu? Bola by z teba takááááá dobráááá pani doktorka...“ štebotala moja starká...

Jednoznačne som odmietla riadiť sa pri výbere školy takou povrchnou vecou akou sú peniaze a prihlásila sa na PRIF UK.

Keď sa každý tešil z toho, ako mi to pekne ide, vymyslela som si ísť študovať do Grécka, aby bola nejaká zmena. A tvrdohlavo som tam išla aj keď som posledné dva týždne pred odchodom ani zaspať nemohla, čo som toľko rozmýšľala o tom, aké ťažké bude odísť od kamarátov, rodiny a najmä priateľa! A neľutujem...

A v neposlednom rade vďačím tvrdohlavosti aj za to, že som stretla môjho milovaného Peťka, s ktorým sme tvrdohlavo prekonávali všeobecný názor, že spolu vydržíme tak dva týždne.

Sme spolu štyri roky, je to čím ďalej tým lepšie (možno aj preto, že to tak normálne nebýva), stále dokazujeme ľuďom okolo, že problémy, ktoré sa objavia sú väčšinou úplne malicherné a nestoja za hádku : „Kde si? Si mi včera nezavolal!“

 „Zabudol som...“

  „Ako to, že si zabudol, ja som sedela pri telefóne a čakala, že zavoláš!“

 „Tak prečo si mi nezavolala ty?“

  „Lebo si bol na rade...“.

Zvykla som si aj na to, že sa neustále obracia za všetkými blondínkami v dosahu jedného kilometra, dokonca som ho na ne začala upozorňovať:

 „Pozri na tú blondínku!"

  „Kde?!?“

 „Tam, teraz vychádza z toho obchodu.“

 „Hmmm, akože čooooo...“

Vždy totiž túto konverzáciou ukončí slovami: „Ty si aj tak lepšia...“ ;-)

Z toho všetkého mi vychádza jedno: TVRDOHLAVOSŤ RUŽE PRINÁŠA...

Zuzana Deščíková

Zuzana Deščíková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som (ešte chvíľu) študentka antropológie zaujímajúca sa o všetko, čo sa okolo deje, zasnená optimistka prerábaná svojim okolím na tvrdú realistku (dúfam že sa im to nikdy nepodarí), zaujíma ma cestovanie, veda, ľudia, príroda, literatúra, móda... a mnoho Zoznam autorových rubrík:  GréckoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu